Gréckokatolíci na území mesta Košice

V nasledujúcich riadkoch vám chceme v krátkosti načrtnúť dejinný vývoj východného obradu na území mesta Košice a jeho okolia.

K oživeniu východného obradu na našom území Slovenska došlo procesom rusínského doosídľovania na valašskom práve. To prebiehalo v niekoľkých etapách. najstaršia písomná zmienka o valachoch z územia Východoslovenskej nížiny pochádza približne z 30. rokov 14. storočia. Valasi, ktorí sa zaoberali chovom a pastierstvom dobytka, doosidľovali riedko osídlené územia krajiny a boli dominantní nositelia gréckeho (byzantského) obradu. V roku 1394 je priama zmienka o valachoch v meste, ale aj v okolí mesta - v Čižaticiach, vo Všechsvätých v 1473.

Boli neustále prítomní a usadení v blízkosti mesta - nedalekých osadách - a mesto využívalo ich služby, čím sa tak natrvalo nevytratili. Aj ked podľa sčítania kostolov a katolíkov Abovskonovohradskej stolice z roku 1696 sa v meste nenachádzal žiaden chrám gréckeho obradu, pričom v susedných dedinách sú záznamy nielen o prítomnosti veriacich,ale už aj ich kňazi, kantori, čo len dosvedčuje tú skutočnosť, že ich organizovanosť bola na vyššej úrovni. Môžme sa domnievať, že ich počet bol nízky a preto neboli shopní si postaviť svoj chrám. Preto podliehali pod duchovnú správu niektorého dedinského duchovného, alebo boli začlenení pod miestneho rímskokatolíckeho farára.

Prvý známy údaj o počte veriacich na území mesta Košice pochádza zo sčítania z roku 1746, kde ich žilo približne v počte 300 gréckokatolíkov. Na konci 18. storočia ich v meste žilo 226. Podliehali pod zdobianského farára Jána Czizsemka (Čižemka), ktorý sa duchovnú správu košickej fiílie dostával plat 28 zlatých a 50 grajciarov.

Pre tento počet veriacich mukačevský biskup povýšil košickú filiálku na samostatnú farnosť, čo schválila aj Uhorská dvorská rada. Ale aj napriek tomu Magistrát mesta Košíc neakceptoval rozhodnutia vydané v roku 1797 a nadalej sťažovala jej reálne ustálenie. O presnom sociálnom zložení cirkevnej obce sa dozvedáme zo sčítania v roku 1806. V meste žilo 248 gréckokatolíkov. Značnú časť z nich tvorili želiari - chudobní obyvatelia s počtom 73. Z celkového počtu 248 len 18 mali aj svoj vlastný dom. V manželskom zväzku žilo dospolu 63 párov. Pre duchovné potreby gréckokatolíkov bola biskupom Andrejom Szabm´vyčlenená kaplnka sv. Michala.

Po vzniku prešovského biskupstva v roku 1818 sa zriadila stála kaplánska stanica. Aj napriek tomu sa veriaci žijúci na území mesta Košíc domáhali svojich duchovných potrieb kedď v roku 1819 žiadali Uhorskú kráľovskú miestodržiteľskú radu o ustanovenie gréckokatolíckeho kňaza priamo v meste, nielen pre veriacich žijúcich v meste, ale aj v jeho blízkom okolí. Žiadosť veriacich sa musela pravdepodobne u Miestodržiteľskej rady stretnúť s nepochopením, keďže o niekoľko rokov znovu žiadali príslušné kráľovské orgány o vlastného duchovného správcu.