Výchova kňazského dorastu v Prešovskej eparchii

Jedna z mnohých tém, ktorej sa dosiaľ málo kto z odbornej a laickej verejnosti venoval predstavuje výchovu a formáciu kňazského dorastu v Prešovskej eparchii. Aj napriek tomu, že Tridentský koncil apeloval na jednotlivé biskupstva a na ich kňazskú výchovu vo vlastných biskupských seminároch, žiaľ nie vo všetkých prípadoch bolo možné ihneď aplikovať dané usmernenie. Príkladom toho je Prešovská eparchia, ktorá odporúčanie koncilu mohla naplniť až po 62 rokoch samostatnosti svojho biskupstva.

To, ako to vyzeralo krátko pre založením a po založení kňazského seminára Vám prinášame v nasledujúcom článku.

Veci okolo založenia teologickej akadémie začali naberať na realite v období, keď na biskupský stolec zasadol nový eparchiálny biskup Dr. Mikuláš Tóth. V roku 1877, polroka od svojho vymenovania za biskupa, napísal samotnému cisárovi v ktorom ho žiada o podporu pri založení teologickej školy vo svojej eparchii. [1] V niekoľko stranovom liste cisárovi pripomína, že od doby zriadenia biskupstva v Prešove (1818), nebola zriadená škola pre výchovu budúcich kňazov. Podotýka, že bez takejto školy sú akékoľvek snahy z jeho strany o rozvoj biskupstva, ako aj požiadavky zo strany monarchie nesplniteľné. Dovtedajšia formácia nebola priaznivá tak pre bohoslovcov, ako aj biskupa. Ten bez osobného poznania nadobudnutého vzdelania a pováh ich mal rozmiestniť na rôzne miesta v snahe rozvoja biskupstva, často s neistým výsledkom rozhodnutia. Z listu sa dozvedáme, že biskupstvo už v tom čase za 10 tisíc forintov odkúpilo prízemný dom v neďalekom susedstve, ktorý mieni opraviť a prispôsobiť pre potreby kňazského seminára s akadémiou.

Čiastočne upravenú budovy za prítomnosti kapituly, veriaceho ľudu a obyvateľov mesta Prešov, posvätil 12. septembra 1880 biskup Dr. Mikuláš Tóth. Do učiteľského úradu vymenoval zväčša členov prešovskej kapituly - kanonikov. [2] Riaditeľom sa stal kanonik Štefan Rojkovič, ako profesor morálnej a pastorálnej teológie. Ďalšími učiteľmi boli kanonik Dr. Michal Kotradov, profesor posvätného rítu a liturgie, kanonik Bartolomej Janicky, profesor dogmatickej teológie. [3]

Pred otvorením eparchiálneho kňazského seminára, prešovský biskup Dr. Mikuláš Tóth vydal dňa 14. júna 1879 obežník [4] podľa ktorého študenti VI. a VII. ročníka mali byť umiestnení do miestneho seminára a podmienečne prijatí ku kléru prešovskej eparchie. Po maturite mali znova žiadať o definitívne prijatie do seminára. [5]

V prvý školský rok boli otvorené dva posledné ročníky (tretí a štvrtý). Tvorili ho vracajúci sa bohoslovci prešovskej eparchie zo „zahraničných“ štúdií. Z užhorodského seminára to boli – Irenej Chanát, Emanuel Mankovics [Mankovič], Ján Toronszky [Toronsky], Viktor Tóth, a z ostrihomského seminára prišiel Viktor Zapotoczky [Zapotocky]. Tretí ročník pozostával zo šiestich bohoslovcov užhorodského seminára: Antona Artima, Michala Beszkida [Bezkid], Jána Kizáka, Michala Semetkovszkeho [Šemetkovský], Jána Soszteka [Šostek], Juraja Zubriczkeho [Zubrický] a z budapeštianskeho seminára prišiel Štefan Gojdics [Gojdič]. [6] Akadémia tak mala dospolu dvanásť študentov.

Avšak pre dejiny teologickej akadémie bol dôležitým dátumom 25. september 1882. Tento deň sa stal dôležitým aj preto, že v daný deň začala svoju plnohodnotnú existenciu Teologická akadémia. Týmto dňom otvorila všetky štyri ročníky teologického štúdia. Tak sa začala samostatná formácia kléru Prešovskej eparchie. [7]

Rýchlo šíriace povedomie teologického inštitútu spôsobilo postupný nárast hlásiacich sa kandidátov. Nepostačujúca kapacita budovy vyvolala nutnú potrebu prístavby novej budovy, ktorá bola postavená 30. septembra 1903. [8] Avšak nešlo o prvú úpravu budovy, nakoľko jedna z úprav - nadstavba jedného poschodia prebehla v rokoch 1885- 1886. pod vedením stavebného podnikateľa Andreja Gyagyovszkeho [Ďaďovského]. [9]

Tridsaťročná existencia ďaleko prekročila hranice európskeho kontinentu. Záujem o teologické vzdelanie prejavili aj kandidáti z Ameriky. Išlo o rodiny, ktoré sa vysťahovali za prácou v 80 a 90 - tých rokoch. Takto prvého kandidáta z Pittsburghského biskupstva nachádzame už v roku 1905. [10] Najväčší počet kandidátov, ktorí kedy študovali na akadémii bolo v 20- tych rokoch.

Vypuknutie prvej svetovej vojny značne skomplikoval život bežných ľudí a narušil chod mnohých inštitúcií. Zatiaľ, čo v školskom roku 1914/15 bol celkový počet 34 bohoslovcov, do konca vojny sa ich počet znížil na 20. [11] V školskom roku 1917/ 1918 študovali študenti iba v troch ročníkoch.

Povojnová situácia nebola o nič ľahšia. Na žiadosť odchádzajúceho biskupa Dr. Štefana Nováka, sa vedenia biskupstva ujal generálny vikár Dr. Mikuláš Russnák. Ako jednu z podmienok mu určuje, čo v najvhodnejšom čase zvolať predstavených a bohoslovcov kvôli pokračovaniu štúdií. [12] V školskom roku 1919/20 dospolu na akadémii študovalo 14 bohoslovcov, čo je počet zrovnateľný v rokoch po založení akadémie. [13] Dekanom akadémie v tom čase bol Zeno Kovaliczky, ktorý zastával aj post rektora seminára. [14] O tom aká vládla finančná situácia nám hovorí správa z roku 1920, kde sa píše, že nie je v silách študentov splniť si povinnosť a niektorí z nich museli na rok prerušiť štúdia. [15] O podobnom stave nás informuje zápisnica z rokovania v roku 1926, z čias biskupa Dr. Dionýza Nyáradyiho [Ňáradyho], kde sa spomína celkový dlh študentov 23 tisíc korún československých. Mnohí tak boli postavení k vylúčeniu zo štúdií v prípade nesplatenia dlhu.[16]

Zmena štátneho zriadenia, zmenila aj dovtedajšie štúdia v Budapešti a Ostrihome. Novými študijnými miestami prešovskej eparchie sa stali mestá Praha a Olomouc. V školskom roku 1922/23 v Prahe študovali dvaja bohoslovci Kizák, Hricišák, a v Olomouci taktiež dvaja Gress, Janočko. [17] Spomenuté študijné miesta boli využívané s prestávkami až do roku 1950. K týmto dvom sa pridružovali aj miesta v Bratislave, Mníchove, Strasburgu, Ríme. Najviac bohoslovcov bolo posielaných do Bratislavy, Prahy a Olomouca. Ostatné miesta boli zväčša po jednom.

Obdobie druhej svetovej vojny prinieslo so sebou mnohé problémy. Vznikom nového štátneho zriadenia, slovenského štátu dňa 14. marca 1939 sa do popredia dostali rôzne politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a náboženské otázky. Dominantnú otázku predstavovala práve náboženská otázka Gréckokatolíckej cirkvi s jej národnostnou štruktúrou. To, že najvyšší predstavitelia cirkvi pochádzali z rusínskeho prostredia, v úradoch vyvolávalo nedôveru v snahe o slovakizáciu spoločnosti.

Zatiaľ, čo predvojnové roky v hospodárení inštitúcie boli bez dlžôb. [18] Bolo to aj vďaka rektorovi Rojkovičovi, ktorý časťou svojich súkromných príjmov pokryl značne výdavky. [19] Financovanie akadémie i seminára počas vojny bolo značne znížené. 8. októbra 1941 biskup Gojdič, kongregácii pre východne cirkvi napísal, že terajší príspevok od štátu je 1/4 z toho, čo kedysi dostávali. [20] Vicerektor v listoch, v ktorých žiadal úrady o finančnú podporu informoval, že kňazský seminár ako jediný gréckokatolícky seminár na Slovensku stojí na najslabšom finančnom základe. Podotkol, že štátna podpora je natoľko malá, že bohoslovci musia platiť zvýšený poplatok.

Prešovský biskup Pavol Gojdič pre potreby seminára založil fond tzv. seminaristicum, do ktorého mali prispievať kňazi prešovskej eparchie.[21] Okrem toho prostredníctvom biskupských listov vyzýval veriacich na prispenie darmi na pokojný chod seminára. Výzvy „svätého biskupa“, ako ho ľudia často nazývali a osobne poznali, pohli srdciami veriacich zvlášť v dobe, keď sami trpeli nedostatkom. V čase druhej svetovej vojny seminár podľa potreby poskytoval štúdium bohoslovcom mukačevskej administratúry. [22]

V rámci 70 - ročného pôsobenia Teologickej akadémie, do roku 1950 sa inštitút neustále rozvíjal. V čase vojny mala akadémia dospolu 5 katedier - biblistiky, pastorálnej a morálnej teológie, dogmatických náuk, cirkevného dejepisu a cirkevného práva a kresťanskej filozofie.[23]

Činnosť prešovskej Teologickej akadémie sa ukončila ešte pár dni pred konaním prešovského soboru. Akadémia spolu zo seminárom bola zrušená ako prvá zo všetkých teologických škôl na Slovensku. [24] Táto dnes neexistujúca budova akadémie a seminára vychovala osobnosti Prešovskej eparchie akými boli kanonik Zeno Kovalicky, neskoršieho apoštolského administrátora v Amerike Gabriela Martyáka [Marťáka], neskorších biskupov Vasiľa Hopka, Jána Hirku, Eugena Kočiša.

___________________________________

[1] Archív Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov (ďalej AGAP), Bežná agenda (ďalej BA), rok (ďalej r.) 1879, signatúra (ďalej sign.) 2751.

[2] AGAP, BA, r. 1880, sign. 2714. A taktiež Schematizmus venerabilis cleri graeci ritus catholicorum dioecesis Eperjesensis 1882, Eperjesini 1882, s. 16.

[3] AGAP, BA, r. 1880, sign. 2714

[4] AGAP, BA, r. 1879, sign. 1954.

[5] AGAP, BA, r. 1879, sign. 1954.

[6] AGAP, Protocollum 1880, sign. 2454.

[7] Misjacoslov 1907, s. 123

[8] AGAP, fond (ďalej f.) Seminár , Stavebný denník budovy prešovského seminára.

[9] AGAP, f. Seminár, inv. č. 568-571.

[10] AGAP, BA, r. 1905, sign. 3653.

[11] AGAP, BA, r. 1918, sign. 2451.

[12] CORANIČ, J.: Dr. Mikuláš Russnák - generálny vikár prešovského gréckokatolíckeho biskupstva v r. 1918-1922 In: Ekumenický aspekt života a diela profesora Mikuláša Russnáka (1878-1954) v kontexte súčasného medzináboženského dialógu : zborník z vedeckej medzinárodnej konferencie, Prešov, 20. október 2010 /Zost. Andrej Slodička, Monika Slodičková. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta 2010, s. 108.

[13] AGAP, BA, r. 1920, sign. 1454.

[14] AGAP, BA, r. 1922, sign. 1934.

[15] AGAP, BA, r. 1920, sign. 2762.

[16] AGAP, BA, r. 1926, sign. 2176.

[17] AGAP, BA, r. 1923, sign. 1483.

[18] AGAP, BA, r. 1943, sign. 3551.

[19] AGAP, BA, r. 1943, sign. 3552.

[20] VASIĽ, C.: Biskup Peter Pavol Gojdič OSBM, z pohľadu svätej stolice v rokoch krízových zmien – obdobie slovenskej republiky In: Cirkev v okovách totalitného režimu. Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi v Československu v roku 1950. Zost. Jaroslav Coranič, Peter Šturák, Jana Koprivňáková. Prešov : Vydavateľstvo prešovskej univerzity v Prešove 2010, s. 37.

[21] AGA, BA, r. 1940, sign. 2605.

[22] AGAP, BA, r. 1944, sign. 1400.

[23] AGAP, BA, r. 1941, sign. 970.

[24] HIŠEM, C.: Likvidácia kňazských seminárov na Slovensku v roku 1950. In: CORANIČ, J., ŠTURÁK, P., KOPRIVŇÁKOVÁ, J.: Cirkev v okovách totalitného režimu. Likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v roku 1950. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2010, s. 395. Ostatné semináre boli zrušené až počas mesiaca júl. Viac pozri.: Cirkev v okovách. s. 390-394.

#bohoslovci #výchova #seminár